Počas letných prázdnin, 13. – 15. 7. 2012 sme navštívili komunitu Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom. Je to útulok pre ľudí bez domova a pre závislých, priamo v priestoroch bývého kláštora. S jeho aktuálne vyše sto obyvateľmi ho má duchovne i materiálne pod palcom pán farár Vladimír Maslák. Domáce spoločenstvo sa snaží fungovať hlavne z práce vlastných rúk, teda je tu pridružená i malá farma s ošípanými, pár koníkmi, kozami a pod horou detašovaný plnohodnotný salaš. Klienti majú okrem zdravotného a sociálneho dohľadu príležitosť aj duchovnej starostlivosti a formácie, takže z ich pobytu môže byť dokonalý „wellness“ na najvyššej úrovni.
Naša 11- členná prázdninová jednotka sa ako správna návšteva snažila nielen dať s domácimi do rozhovoru, podľa možností povzbudiť svojím záujmom, ale taktiež sme sa pritom zúčastňovali na domácich prácach. Dievčatá čistili mrkvu a zemiaky, chalani pomohli na stavbe alebo pripraviť mäso do klobás, pán kaplán s ošetrovateľkou sa zdravotne postarali o pacientov. V sobotu poobede a v nedeľu sme stihli ešte 2 túry na Hrad Zniev a neďaleký Kľak.
Ak píšem, že sme sa snažili niekoho povzbudiť, tak pravdupovediac v mojom prípade (podľa reakcií i ďalších) to takmer tak išlo… iba presne naopak 🙂 Viem, že sa nejedná o ústav sociálnej starostlivosti: klienti prichádzajú sami a musia byť akurát triezvi, no podobnú atmosféru som skutočne nečakal. Keď v kuchyni prišlo na zvadu o to, kto momentálne viac potrebuje široký nôž, nečakal som, že skončí bez hrubého slova a mäsiar s 25 odrobenými rokmi sa ho vzdá a s úsmevom povie: „…pre teba všetko, Janko.“ Hoci sme sa pre kuchára (tetovaného) stali prácou navyše, nečakal som, že naaranžuje každému jedlo na tanier a so šarmom Delona sa uistí, či je všetko O.K. a prinesie mlieko navyše. Keď sú každý deň ranné chvály o 6.30, ruženec na obed a večer sv. omša, nečakal som, že všade bude cca 70 bývalých bezdomovcov. Okrem otca Vladimíra boli v kláštore niekoľkí sociálni pracovníci a bohoslovec. Neviem ako to vyzerá v iných útulkoch, no ak títo ľudia bývali tými na lavičkách v parkoch, u Dobrého pastiera sa vďaka domácemu tímu dejú veľké dobré zmeny. Na živote v komunite som sa zúčastnil na necelé dva dni a neodvážil som sa na otázky typu „Ako sa darí?, Čo vás sem priviedlo?“, tak neviem aké majú chlapi ďalšie plány, či a na čo sa tešia. Myslím ale, že pri takýchto zmenách tu veľa z nich vďaka Bohu uzrelo svoju nádej.
Som ozaj rád, že som sa sem cez UPC mohol dostať. V rámci verša „Poznáte ich po ovocí.“ to bol prenikavý zážitok, aké veľké je možné dielo ktoré Boh požehnáva.
Tomáš