Kto sme

Sme spoločenstvom mladých ľudí a naším cieľom je duchovná starostlivosť o študentov na univerzitách v Trenčíne. Naše univerzitné pastoračné centrum (UPC, pozri si aj virtuálnu prehliadku UPC) sa snaží vytvárať priestor pre stretávanie sa mladých ľudí hľadajúcich svoj vzťah k Bohu, ľuďom i k sebe samým. Boli sme obdarovaní darom viery, preto sa snažíme popri štúdiu zmysluplne využiť naše dary a talenty a podeliť sa s našou radosťou. UPC má za cieľ študentom pomôcť formovať sa v zrelé kresťanské osobnosti, ktoré budú schopné naplno sa zapojiť do práce vo vlastných spoločenstvách a farnostiach a tiež niesť spoločenskú zodpovednosť za smerovanie našej krajiny.

Kaplánom UPC TN v tomto akademickom roku je Juraj Sedláček.

ČO PONÚKAME?

  • nových priateľov
  • budovanie a upevňovanie vzťahov
  • zaujímavé akcie a aktivity
  • duchovné poradenstvo
  • sviatosť zmierenia
  • po skončení štúdia skúsenosť, tvorivosť a prax v práci so spoločenstvami

CHCEŠ VEDIEŤ VIAC? KONTAKTUJ NÁS!

História

Prvé UPC vzniklo v Bratislave v roku 1997 na pôde Univerzity Komenského. Neskôr sa pridali aj ďalšie univerzity v Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline, Zvolene, Trnave, Prešove a Nitre. Univerzitná pastorácia sa tak postupne rozšírila do všetkých slovenských vysokoškolských miest.

Prvé stretko zložené zo študentov Trenčianskej Univerzity Alexandra Dubčeka a City University vzniklo v roku 2001. Študenti sa stretávali pod vedením dp. Juraja Križana na internáte DM v Zlatovciach. O rok neskôr sme vďaka ústretovému postoju p. riaditeľa Ing. Jána Liptáka dostali k dispozícii priestory na SOU železničnom (dnešná Dopravná akadémia). V učebni náboženskej výchovy sme mávali sv. omše a stretká. Cieľom stretávania sa – či už okolo oltára, alebo okolo zapálenej sviečky pri spoločnej modlitbe a zdieľaní, či len tak na internátnej izbe – bolo nájdenie osobnému vzťahu k Ježišovi, našim najbližším i objavenie cesty k prijatiu seba samého.

Niekoľko riadkov zo svedectva jednej z prvých upc-čkárok:

“Keď vietor zaveje človeka na nové miesto, musí, ak chce priniesť úrodu, zapustiť korene. Keď ma takýto vietor alebo skôr vláčik zaviezol do Trenčína až z ďalekého Sabinova, spočiatku som sa veľkého mesta a nových výziev, či príležitostí žiť samostatný život zľakla. Ale vo chvíli keď človek stretne človeka, ktorý je tiež “vystrašený” a má strach vykročiť, dostane silu, či poznanie, že nie je úplne stratený. Dvom sa kráča lepšie ako samému. A tak keď sa moja priateľka rozhodla isť na prvé stretko, šla som s ňou. Medzi nami sa zapálila sviečka, ktorá symbolizovala Ježiša uprostred nás. A to nám hádam stačilo – vedomie, že tak ďaleko od rodiny, v novom prostredí školy, ľudí, mesta, nie sme nikdy sami.”

UPC v Trenčíne bola spočiatku len myšlienka alebo snaha o napodobnenie niečoho, čo úspešne fungovalo v iných univerzitných mestách. V Trenčíne to však bolo o niečo ťažšie, pretože univerzitné učebne sú roztrúsené po celom meste, takisto ako internáty a ubytovne pre študentov. Taktiež veľká väčšina študentov sú externisti, či mladí z blízkeho okolia, ktorí sú veľmi ťažko zachytiteľní kvôli neustálemu cestovaniu. Všetky akcie tým pádom smerovali na budovanie osobných vzťahov medzi tými, ktorí sa nebránili Jeho tichému hlasu a “mediálna reklama” o UPC sa vysielala od srdca k srdcu.

Okrem stretiek a mládežníckych sv. omší, sme organizovali po skúškovom období oddychovo-duchovne ladené víkendovky, pomáhali pri príprave na sviatosti, zúčastňovali sa rôznych mládežníckych stretnutí (Akadem, festival Lumen, On je živý, púť Muráň-Levoča), pripravovali letné tábory, angažovali sa k kampaniach Pro Life, brigádovali na blízkej Skalke pri Trenčíne a pod.

Niekoľko semienok tak predsa vzišlo a pomaly odrástla prvá generácia upc-ečkárov:

“Moje korene pomaly silneli a zapúšťali sa do nového spoločenstva. Na stretko prichádzali stále noví ľudia až sme sa rozrástli na veľkú skupinu ľudí, ktorí prichádzali, aby čerpali z darov tých, ktorí, prinášali dobré ovocie. Ako plynul čas, my vtedajší prváčikovia, sme mali pred sebou bakalárske štátnice, päť dievčat bolo pred veľkými štátnicami a objavili sa noví prváčikovia, začali sme sa už aj my deliť s ovocím dobrých vzťahov a hlbokých priateľstiev. Pre mňa osobne bolo vždy UPC miestom, kde som mohla stretnúť priateľa. Miestom, kde som bola sama sebou.

Nikdy nezabudnem na spoločné výlety, z ktorých si každý uchováva spomienky ako lupene kvetov. A keď už rokmi stratili svoju vôňu a farbu, nikdy sa vo mne nestratí pocit, že “niečo sa odohralo”. A ja som rada, že sa to neodohralo v bare pri pive či na diskotéke, ale že som mohla formovať svoje vnútro práve medzi priateľmi v UPC.”

V roku 2006 na miesto univerzitného kaplána prišiel dp. Zdeno Pupík, ktorý svojou prítomnosťou a službou pritiahol daľšiu generáciu študentov a vytvoril priestor pre stretávanie sa absolventov. Na tomto mieste sa patrí poďakovať sestrám Notre Dame i sestričkám Satmárkam, ktoré pre mládež po celý čas poskytujú strechu nad hlavou a zázemie, bez ktorého by sme nemohli našu službu a pôsobenie medzi mladými na univerzite rozvinúť.

Po prerozdelení diecéz v roku 2008 náš diecézny biskup umožnil v budovaní duchovného chrámu UPC v Trenčíne pokračovať a pridelil pre UPC nového kaplána dp. Juraja Sedláčka.

 

Martin

Pozrite si aj momenty zachytené objektívom fotoaparátu spojené s významnými udalosťami UPC TN v rokoch 2002 – 2008.