PREDHOVOR: V UPC vítame nových študentov – prvákov a spomíname na absolventov, ktorí s nami prežili spoločný čas. V rámci série článkov „Čo mi dalo UPC…“ sa s vami podelíme o skúsenosti či zážitky jednotlivých absolventov s našim UPC.
UPC viac, ako tri písmená
Univerzitné pastoračné centrum, pojem pre niekoho známy, pre mnohých menej známy a pre ostatných predstava, pár, možno nudných ľudí zahĺbených nonstop v modlitbe. Pri predstave koľko je ľudí, koľko je nás takých, čo v živote cítia, že niečo im chýba. Niečo, čo nevedia pomenovať, hľadajú to, kde sa dá, na diskotékach, v obchodných centrách, v partiách ponúkajúcich falošné priateľstvá, no stále to nenachádzajú. Koľký z týchto ľudí po čase zistia, že i keď majú možno všetko, chýba im len niečo malé, nejaká neznáma ingrediencia, koľkí skončia vyhorení ako fakľa už v mladom veku a pritom všetko, čo hľadajú majú na dosah ruky. Skúsme nazrieť za oponu, na UPC z druhej strany.
Človek ako mnohí iní, na prvý pohľad ničím výnimočný, možno až príliš obyčajný. Má vysnívanú prácu, slušne zarába, má dostatok času, aby si plnil cestovateľské sny a nasýtil tak svoje srdce pútnika, má rodinu, ktorá mu je úžasnou podporou a tých najlepších, časom preverených priateľov, o ktorých vie, že ho nikdy nesklamú. Je si vedomí ako veľa má, vie, že ma viac ako potrebuje, prijíma to ako dar a je za všetko vďačný. Cíti obrovské šťastie. A predsa prichádzajú chvíle, kedy cíti, že mu niečo chýba, niečo malé a pritom neuveriteľné silné, cíti potrebu realizovať sa, viac dávať a učiť sa lepšie prijímať. Odmieta žiť len tak, chce dať životu hĺbku, vie, že sa to dá, túži po tom, len nevie, čo, kde a ako. Nuž ako to už v živote chodí, ak po niečom naozaj túži, nejakým spôsobom sa to k nemu dostane. Krásnou náhodou spoznáva úžasných a krásnych ľudí, kecajú, rozumejú si, smejú sa a oni ho pozývajú medzi seba, pozývajú ho do UPC-čka. Tento človek je hanblivý, ale miluje život a jeho aktivita mu nedovolí pozvanie neprijať. Teší sa, i keď nevie, čo má očakávať. Prichádza do UPC a čo vidí: množstvo krásnych, čistých, milých, mladých ľudí. Po pár stretnutiach ich spoznáva a nazýva ich priateľmi, pretože to tak cíti. Všetko mladí ľudia, ktorí by teraz mohli sedieť niekde na káve, zabávať sa, alebo zarábať viac peňazí. Miesto toho sa stretávajú, aby sa od seba niečo naučili, aby sa podelili o seba, aby sa rozdávali. Chcú viac, chcú sa naučiť ako správne žiť a šíriť to ďalej, chcú sa realizovať, nechcú viac mať, chcú viac byť, byť pre iných, ukladajú do ústrania to sebecké ja, ktoré je v každom z nás a povyšujú iných ľudí pred seba. Nerobia to pre odmenu ani vďaku, robia to z vďaky a lásky, ich odmenou je, že smú. Vo svojom živote postavili Boha na prvé miesto a všetko ostatné sa zaradilo u nich na správne miesto. Boh im na oplátku odhaľuje pravé hodnoty a krásu všedných vecí. Veria v silu modlitby, hlavne spoločnej modlitby, tej ktorá vyslaná do sveta robí zázraky. Vedia, že sú iba malými farebnými kvapkami v oceáne ale chcú byť tými kvapkami, čo zafarbia mnohé ďalšie. Toho človeka si získali, získali ho čistým priateľstvom, zábavou, hlbokými myšlienkami, krásnymi slovami podoprenými skutkami a aktivitou. Cíti sa s nimi skvelo, vyplnili v jeho živote posledné prázdne miesta, on vie, že pri nich sa môže stať lepším, chce na sebe pracovať, aby i on bol pre nich prínosom, pre tých úžasných mladých ľudí, ľudí obdarených množstvom darov a talentov, ona má dar, že krásne spieva, on nádherne hrá, tamtá má úžasné hlboké myšlienky, tamtí radi filozofujú, niektorí krásne píšu, no dar lásky, priateľstva, sebaobetovania, dar chcieť plný život ich vystihuje všetkých.
Ako vravím, šikovní, krásni, čistí, úprimní, aktívni, mladí ľudia na ceste lásky, nie, nie sú dokonalí, len idú po ceste, ktorej veria a zdá sa, že je správna, ani nie sú bez chýb, majú ich, vedia o nich a pracujú na nich. Idú s láskou k láske, po neľahkej, ale neskutočne krásnej ceste.
A ten spomínaný človek, áno, tým človekom som ja, ja sa hrdím tým, že ku ním patrím, k ľuďom z UPC, ďakujem im zato a ďakujem i za ľudí, ktorým pomáhajú.
UPC, tri písmená, za ktorými stoja tri slová: viera, láska, nádej, lebo oni veria, v neho, v teba, v ľudí i v seba, lebo oni povyšujú lásku nad všetko ostatné a nádej preto, lebo s takýmito a pre takýchto ľudí má tento náš svet stále šancu.
Ak i tebe niečo chýba, hľadaj tam, kde je veľká pravdepodobnosť, že to nájdeš a ak by si náhodou nenašiel, spoznáš pár neskutočných ľudí, ktorí ti radi pomôžu a budú hľadať s tebou 😉
(Prevzaté so súhlasom autora Samuela Mitického z jeho blogu.)