UPC

Prinášame vám seriál cestopisnej spätnej väzby z Jubilejnej ďakovnej púte koordinátorov UPC do Svätej Zeme (z príležitosti 10.výročia jeho založenia) od 29.1. do 2.2.2020. Na troch požičaných autách sme po Izraeli prešli 400 km… Priložené zábery si vybrali sami autori ako jedny z najcennejších.


Keď mi otec Juraj zavolal s pozvánkou do Sv. Zeme za moje koordinátorstvo, neverila som. Začala som premýšľať o tom, ako to bude vyzerať a ako vyzerá Golgota. Táto púť bola pre mňa tým najkrajším darom, aký som kedy dostala; viem že bez UPC by som sa tam asi nikdy nedostala. Sväté miesta mi dali mnoho požehnaných chvíľ so vzácnymi ľuďmi, priateľmi. Krížová cesta Ježiša Krista bola pre mňa veľmi dojemná. Čítanie zastavení z Biblie mi pripomenulo to ako náš Boh za nás trpel. Silným a krásnym zážitkom pre mňa bola jaskyňa mlieka v ktorej som sa cítila príjemne. S bandou super ľudí sme prežili nielen požehnaný čas, ale aj čas plný zábavy a smiechu, napríklad pri kúpaní v Mŕtvom mori, alebo pri chutných raňajkách pri veľkom stole so zaujímavými témami s výhľadom na celé mesto Jeruzalem. Našim sprievodcom bol náš otec Juraj, ktorý nám upresnil sväté miesta „našou rečou“. Ešte raz ďakujem za možnosť byť súčasťou UPC.

Janka


Na tejto púti som si znovu pripomenul krásu a silu putovania spoločenstva umocnenú cieľom našej cesty – svätou zemou. Je úžasné, že tak skoro v mojom živote som mohol navštíviť tie miesta po ktorých chodil samotný Kristus. Duchovná sila miest ako je Golgota, Getsemanská záhrada alebo Ježišova cesta za obetovaním – Krížová cesta ma úplne prestúpila a naplnila. Viera, ktorá dostane takéto pevné základy môže silno a vytrvalo rásť v mojom živote a posilňovať nie len mňa ale aj ľudí s ktorými sa stretávam.
Keď som išiel na púť, tešil som sa hlavne na spomalenie, zamyslenie a posilnenie ducha, pretože počas semestra je veľa povinnosti a málo času :). A myslím, že sa mi to splnilo. Najväčší zážitok som mal z prejdenia autentickej krížovej cesty zakončenej na Golgote, kde sme mali čas na zamyslenie, spoveď a modlitbu. Obľúbené boli naše spoločné raňajky každé ráno, kde sme sa zabavili a pozdieľali naše zážitky. Za to všetko môžem ďakovať nášmu duchovnému otcovi Jurajovi a celému UPC, ktoré tento rok oslavuje už 10. narodeniny.
Je to hodnotné a Bohom požehnané dielo. Skutočne veľká vďaka!

Ondrej


Celú púť hodnotím úplne super. Skrátka typická UPC akcia – hlboká, super partia, kopec srandy, veľa nevšedných zážitkov, veľa videného a veľa stôp a impulzov, ktoré sa mi vryli do srdca. Nebola to moja prvá UPC akcia, takže som očakávala, že to bude kvalitné… Aj bolo.
Uvedomila som si dôležitosť dobrých vzťahov v živote, ktoré vydržia aj keď človek už opustí brány univerzity. Keď človek príde späť do UPC po niekoľkých rokoch ako bývalý absolvent – koordinátor a okamžite zapadne do partie ľudí, bez ohľadu na to či sú vekovo starší alebo mladší. To je skrátka to kúzlo UPC. Že keď odídeš a znovu sa kedykoľvek vrátiš aj po dlhšom čase, s tými ľuďmi si máš stále čo povedať, ako keby ste sa videli naposledy včera 🙂 Ale to bude tým, že sa všetci poznáme 5 rokov 😀 😉
Najsilnejší zážitok bola pre mňa spoveď pri Božom hrobe, najveselší zážitok bol, keď padla otázka, že ako sa povie upratovačka po indicky? HADRAMAŠMÁTRA – odvtedy existovalo univerzálne slovo a odpoveď na všetko 🙂
Už som z UPC asi 4-5 rokov von a patrila som k jedným z prvých koordinátorov. Vždy keď mám možnosť sa vrátiť do svojho alma mater UPC, rada tak pri každej príležitosti spravím. Fakt ma to tak vždy povzbudí do ďalšej cesty. Skončila som FSEV – LZPM, ale vždy ma to ťahalo do pomáhajúcich profesií. V UPC som dostala solídny základ, z ktorého som mohla čerpať niekoľko rokov v práci pri terminálne chorých pacientoch, pri práci s bezdomovcami, pri koordinovaní dobrovoľníkov na onkológii, pri misii v Keni… Ale aktuálne nastal čas, kedy som zistila, že potrebujem načerpať znovu. A do toho prišla práve táto púť, ktorá bola úžasná príležitosť k tomu. Som veľmi vďačná za ňu.
Aj s cestovkou by to bolo asi fajn, lebo tie miesta, ktoré sme prešli boli sväté. Lenže ísť tam s ľuďmi s ktorými vás spája niečo osobné v podobe UPC diagnózy :-D… to sa skrátka nikde inde zažiť nedá. Najlepšie na UPC je tá otvorenosť, že je úplne jedno kto si, čo robíš, čo študuješ, čo Ťa baví… Každý tam funguje ako kamienok v mozaike, ktorá vytvára krásny obraz, v ktorom ani jeden kamienok nie je rovnaký, ale pritom každý jeden je rovnako dôležitý. Tiež som počas štúdia, občas, ako každý študent povyrazila aj krčmy… 😛 z toho si nepamätám nič- nie preto, žeby som bola opitá… ale preto, že to nebolo nič výnimočné. No z toho čo so sa naučila a čo mi dalo do života UPC aké hodnoty… z toho čerpám v mnohých životných oblastiach ešte dnes…

Mária


Opúštajúc autom letisko v Tel Avive som sa ponáral do myšlienok, čo ma najbližšie dni čaká. Ubytovanie na hoteli s panaramatickým výhľadom na starý Jeruzalem sľubovalo, že o silné zážitky a nové skúsenosti nebude núdza. A naozaj. Prvá cesta viedla k Múru nárekov, najposvätnejšiemu miestu Židov. Dotýkam sa múru vmiešaný do davu rabínov v ich typických odevoch. Via Dolorosa mi dáva šancu hlbšie sa zamyslieť nad bolestnou cestou Ježiša na Golgotu. Kontrastom sú miestni obyvatelia, ktorí si tu žijú svoj každodenný život a venujú sa hlavne obchodu. Cesta končí v Bazilike Božieho hrobu so samotnou Golgotou i kaplnkou Božieho hrobu. Prekvapuje ma ako blízko sú od seba vzdialené a neváham stáť hodinu v rade, aby som sa presvedčil, že „hrob je naozaj prázdny“.
Cestu do Ein Karem nenarušil ani dážď a tak v chráme, kde sa Mária stretla s Alžbetou, sa stretávame spolu na slávení sv. omše. Návšteva Betlehema v Palestíne je ďalší zo silných momentov putovania. Dostávam sa na miesta, kde začala Ježišova cesta na zemi. Tá naša sa tu končí spievaním Tichej noci v tmavej arabskej uličke pri centre mesta. Prechádzame na miesta, ktoré sa viažu s príbehom dobrého Samaritána, s možnosťou tichého rozjímania, obklopený kamenistými vrchmi. Neďaleko sa nachádza dychvyražajúci Wadi Qelt v blízkosti Jericha so zeleňou v hlbokom údolí obklopený púšťou.
Obnovujem si krstné sľuby pri rieke Jordán. Kúpanie v Mŕtvom mori mi poskytlo prijemný relax po náročnom dni. Posledný deň stravený v Eilate ubehol rýchlo a pohľadom cez okienko lietadla sa lúčim s touto fascinujúcou krajinou. Budem mať ešte možnosť sa sem vrátiť? Nedokážem teraz nájsť na to odpoveď.
Len viem, že moja prvá návšteva Svätej zeme mi pomôže hlbšie prežívať tajomstvá Veľkej noci.
Vďaka ceste som spoznal príjemných ľudí ochotných venovať svoj čas Pánovi i službe blížnym nielen v UPC. Prekonal som obavy z jazdy autom v neznámom prostredí. A dobre som sa pobavil na mužovi so strelnou zbraňou, ktorý s vážnou tvárou podával nášmu kamarátovi tmavé igelitové vrece pri Jordáne – vrece bolo našťastie len na odpadky po našom dobrom obede pod prístreškom.

Tomáš


Pre mňa to bolo druhý krát, čo som navštívila Sv.Zem, Eilat ale prvý raz. Očaril ma kraj, aj ked pôsobí nehostinne na veľa miestach, predsa sa v ňom pre mňa zastavil čas… Vyžaruje pokoj, aj napriek chaosu (hlavne na cestách 🙂 ). Tak trochu som čakala, že budeme všade behať a budem v strese, ale opak bol pravdou, a my sme si vychutnali miesta na ktorých stoja dejiny našej viery, miesta, po ktorých kráčal Pán… kde sa narodil, kde účinkoval, trpel a vstal z hrobu.
Uvedomila som si, že veľa ľudí tam žije hlbší život, náboženstvo majú vryté pod kožu, nerobia ústupky, neprispôsobujú sa, ale zas akceptujú turistov, pretože je to pre nich prílev peňazí. Zem, ktorú sme navštívili, je dôležitá najmä pre tri náboženstvá… a tak si ju nik nechce dať vziať. Na niektorých miestach máte stále pocit, že Ježiš tam bol len prednedávnom, zas tie miesta, ktoré su najvzácnejšie (ako je Golgota , Boží hrob či Betlehemské jasle) sú zmenené tak, že je len ťažké veriť, že tam naozaj bol kopec, či jaskyňa. Prvý dojem tak býva sklamanie, ale až na druhý, či x-tý raz si začnete uvedomovať, o čo tu ide, a zrazu tie miesta dostávajú vo vašom srdci iný rozmer.
Silných a pekných zážitkov bolo viac, vyberiem jeden: sv. omša na mieste, kde sme mali dobrý výhľad na Jeruzalem a na úvod sme si zaspievali pieseň „Jeruzalem, Jeruzalem, sním už rúcho smútočné, Jeruzalem, Jeruzalem, vstávaj, tancuj, vchádza Pán.“ Veselo bolo vždy, keď Tomáš chrlil vtipy a Majka „bodovala“ vo vedomostnom kvíze – takže pre mňa boli veselé zážitky na dennom poriadku vďaka ľuďom, s ktorými sme boli… Všetci so sebou niesli kus dobra, pokoja a veselosti, ľudskosti a nadšenia. A ešte v Betleheme, kde nám obchodníci dali tiež pocítiť kus dobroty a prijatie… Vytiahli slovenskú vlajku, uvarili nám kávu a nechali zohriať nad varičom priamo v obchodíku… a podobné maličkosti (ktoré sa u nás vôbec nevidia).
Tuto púť môžem porovnať s pútnickým zájazdom, pretože som tak už bola. Na pútnickom zájazde sa vďaka sprievodcovi podozvedáte a navštívite presné miesta, ktoré sú pripravené. Tak vám nič neujde a môžete si byť istí, že dôležité miesta ste našli. No na druhej strane je to únavnejšie a zo všetkých tých informácií sa vám točí hlava . Preto som vďačná za to, že som mohla prísť do Izraela aj mimo veľkého zájazdu, s priateľmi z UPC, ktorých dobre poznám. Teraz som už mala možnosť si spomínať na veci, ktoré som si pamätala a už som vedela, na čo sa mám zamerať viac. A mohla som sa s nimi podeliť aj s ostatnými. Necítila som sa taká stratená. Páčilo sa mi, že sme sa mohli otvorene rozprávať o mnohých veciach, čo asi najviac upevňuje vzťahy. Za možnosť ísť do Sv. Zeme som nesmierne vďačná, no takisto som vďačná, že môžem stále pomáhať v UPC, pretože služba pre mladých ma napĺňa a posúva vo vlastnom hľadaní Boha a chápaní seba i druhých.

Ľubka


Na jubilejnú púť s UPC som sa veľmi tešil. Tešil som sa hlavne na návštevu miest z ktorých pramení moja viera. Uvedomil som si, že žiť vieru je úžasné a veľmi povzbudivé, hlavne vtedy ak ju môžete zdieľať spolu na tých najautentickejších miestach. Najsilnejší zážitok bol pre mňa v Betleheme, kde som si naplno uvedomil prítomnosť Ježiša Krista. Najveselší zážitok bol zasa v aute, kde sme si cestou spievali pesničky od UPC pesničiek až po ľudové aby nám spoločná cesta rýchlejšie ubehla. Na UPC výlety sa vždy veľmi teším, pretože vždy je to neopakovateľný zážitok. Hlavne kvôli atmosfére a spoločnému posilneniu vzájomných vzťahov. Služba v UPC mi dala základy na ktorých staviam doteraz, keďže už rok a pol som v Trnavskej arcidiecéznej charite a to len vďaka UPC, ktoré mi ukázalo na čom v živote človeka najviac záleží.

Jaroslav


Na púť vo Sv. Zemi som sa tešil. Keďže sa konala pod záštitou UPC, vedel som, že to bude super akcia. Návšteva Sv. Zeme bola pre mňa špeciálna udalosť. Očakával som, plno dobrých chvíľ s UPC koordinátormi, aktuálnymi aj s ich predchodcami. Uvedomil som si obrovský kontrast medzi ľuďmi v Jeruzaleme, kde spolu funguje spolužitie niekoľkých svetových náboženstiev. Modlitba z minaretu znie niekoľko minút pred dvanástou a následne v celú hodinu sa rozozvučia zvony kresťanských chrámov. Tento kontrast v podstate žijeme, no rešpekt voči ostatným bol vo Sv. Zemi väčší, než aký vidím každý deň v našich končinách. Pekných zážitkov bolo mnoho, pre mňa jedným z najlepších bola návšteva Baziliky Narodenia Pána v Betleheme. Kúpanie sa v Mŕtvom mori, dohadovanie cien na tržnici, večerná prechádzka starým mestom Jeruzalema spolu s koordinátormi, kopec vtipov a dobrej nálady sú udalosti, na ktoré budem ešte dlho spomínať. Som veľmi rád, že som mohol byť súčasťou púte mladých ľudí s rovnakými hodnotami, s ktorými sa putovalo bezstarostne a s dobrou náladou. UPC mi nedalo len skvelých kamarátov, ale je to aj miesto, kde môžem nájsť čas na stíšenie a odpovede na otázky.

Maťo


Pochválený buď Ježiš Kristus.
Čas vo Sv. Zemi bol veľmi obohacujúci. Vidieť tie mesta, chodiť po chodníkoch, kde chodil pred tým On, byť na mieste, kde sa narodil, kde trpel a kde zomrel za každého jedného z nás… Neviem slovami opísať, ako som sa cítila. Veľa vecí som si uvedomila až keď som sa vrátila domov.
Až doteraz sa zamýšľam nad myšlienkou, že Pán Ježiš síce vedel čo ho čaká ako Boh, ale čo ho čaká ako človek, nevedel. Túto myšlienku nám povedal Otec Juraj v Getsemanskej záhrade. Ježiš prežíval pravú úzkosť a samotu, aby sme už nikdy neboli sami.
Najsilnejšie zážitky mám z Via Dolorosa a Golgoty. Ísť po skutočnej ceste Pána Ježiša je naozaj sila. Pobozkať miesto, kde Pán Ježiš zomrel za nás, aby sme sa s ním mohli neskôr radovať vo večnosti.
Najveselší zážitok mám asi zo spoločného večera na hoteli. Keď sme všetci sedeli za jedným stolom, rozprávali sa a úprimne, od srdca sa smiali.
UPC je miestom, kde sa nebojím ukázať svoju pravú tvár a zraniteľnosť, pretože viem, že sa vždy stretnem s pochopením. Každý jeden z našej púte sa mi vryl do srdca. Bol to veľmi jedinečný čas aj preto, pretože každý dával do putovania svoju jedinečnosť.
Čo sa týka koordinátorstva, cítim obrovskú vďaku za dôveru, že môžem byť v službe, pretože služba ma veľmi napĺňa. Som vďačná, že som spravila ten prvý krok a prišla do UPC, pretože si dovolím povedať, že v tej chvíli sa mi začal meniť život a môj pohľad na život. Bolo to jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.

Veronika


Rozália, zem na ktorej stojíš je Zem Svätá!
Táto púť bola doposiaľ pre mňa najsilnejším miestom, dotykom. Mala som obavy, že budem len ako turista, ktorý si pozrie pamiatky, odfotí sa a ide ďalej. Po návrate zo Svätej Zeme zažívam v srdci vďačnosť, bázeň, túžbu po zrodení niečoho nového v mojom živote. Boh mi pomáhaj.
Čo som si uvedomila? Že nemôžem len prežívať svoj život, ale úplne mať na ňom účasť. Hľadať a nájsť to svoje poslanie a žiť podľa Neho. Nestáť na mieste. Vnímať Pána tam, kde som. Neutekať. Nenechať si dar viery pre seba, ale odovzdávať ho.
Môj najsilnejší moment? V Getsemanskej záhrade som vnímala blízkosť, akýsi súzvuk Ježišovej úzkosti a strachu s mojimi strachmi. Tak ako matka rozumie svojmu dieťaťu, tak On rozumie mne. Môj najveselší moment? Neviem, rozmýšľam…., ale my sme sa smiali často. Mali sme v skupine ľudí, ktorí majú v sebe prirodzený humor, dar rozosmievať. Bolo nám spolu dobre.
Putovanie s UPC ľuďmi vnímam ako veľké plus, pretože sa poznáme, môžeme sa zdieľať, rozprávať čo prežívame a o to bola táto púť prehĺbenejšia.
Moja služba ako koordinátorky UPC v kontexte s púťou? Spája sa mi s miestom Ein Karem. Na toto miesto putovala Panna Mária mladá, v požehnanom stave, pešo prípadne na nejakom oslovi 2 týždne, aby sa stretla s Alžbetou. Aby jej poslúžila, pozdieľala sa s ňou, bola pri nej… Bolo mi to veľmi blízke: Mária sa rozhodla a vybrala si náročnú cestu. Nevedela, ako to skončí, nevedela, či to má význam. Ale išla. Končí to radostným stretnutím dvoch žien, matiek, ktoré si vyspievali, aké veľké veci urobil s nimi Boh. Tento moment zažívam práve keď sa rozhodnem, že idem a poslúžim.

Rozália


Fuú, bolo toho na tých pár dní veľmi veľa. Ešte teraz, pri rozprávaní zážitkov si uvedomujem, ako blízko Ježiša som bola, až mám pocit, že som s ním kráčala po tých miestach, kedy nimi chodil On. Ani som nesnívala, že sa niekedy ocitnem na takých svätých miestach.
Uvedomila som si, aký veľký a zároveň obyčajný Ježiš bol. Veľký v tom, že zvládol toho tak veľa vytrpieť. Obyčajný, podľa mňa preto, lebo nechodil po výhodných chodníkoch ani po červenom koberci, ale po chodníkoch plných ľudí s rôznymi názormi.
Najkrajších zážitkov, tých je dosť, ale asi najväčšími boli Krížová cesta a určite generálna spoveď na Golgote. Nie vždy som si vedela uvedomiť hĺbku toho daného miesta, keď tam bol hluk a plno ľudí, no vo večernej modlitbe, v tichu som sa snažila vždy nad tým rozjímať.
Určite je lepšie, že sme tam bola partia ľudí, ktorí, aj keď sme sa nie úplne poznali, určite sme sa počas týchto dní spoznali. Zažila som toľko srandovných zážitkov plných výbuchov smiechu a to bez alkoholu, ako to veľa mladých ľudí pozná. Veľa som načerpala do mojej ďalšej služby či v UPC, alebo doma v spoločenstve, eRku alebo celkovo, v živote.
Ďakujem veľmi pekne za tento Dar.

Anna


Dni vo Svätej Zemi hodnotím ako jedny z najkrajších momentov v mojom živote. Obklopení očarujúcim prostredím Jeruzalema, Golgoty, záhrady Getsemani, Betlehema, Júdskej púšte, Mŕtveho a Červeného mora. Samotné miesta navodzovali atmosféru pokoja. Človeka to samo o sebe „ťahalo“ stíšiť sa, ukľudniť, nadýchnuť, poobzerať okolo seba…
Snažila som sa z celých síl vryť si do pamäti každý detail, zapamätať si každú maličkosť. Zatvorila som si oči a predstavovala si, aké to tam asi bolo tisícky rokov späť, keď ešte mestom Jeruzalem neprechádzali asfaltové cesty, keď sa ľudia prepravovali pomocou tiav a oslíkov… Ako asi vyzerala Golgota predtým ako sa na jej mieste postavil chrám? Čo všetko z toho čo zažívam ja teraz zažívali aj ľudia vtedy? Pravdepodobne už vtedy bol Jeruzalem rušným mestom vyznačujúcim sa úzkymi uličkami plnými obchodníkov. Staroveké mesto mi jednoducho od prvého momentu učarovalo.
Krásnych momentov bolo veľa, či už svätá omša s výhľadom na celé mesto rozprestierajúce sa ako na dlani, so slnkom príjemne sa opierajúcim o naše chrbty, spievajúc pieseň „Vstaň Jeruzalem zažiar svetlom jasným… „, alebo obnovenie krstných sľubov v rieke Jordán, či prechádzka po brehu Mŕtveho mora pri západe slnka… Bolo toho jednoducho dosť na vydanie kratšej knihy. Mojim najsilnejším zážitkom bola modlitba za moju mamu, s ktorou som nikdy nemala dobrý vzťah. A tiež modlitba za moju najlepšiu priateľku, ktorá je mojim najväčším životným požehnaním, ktorá mi roky nahrádzala funkciu rodiny, na mieste kde Mária strávila 3 mesiace s Alžbetou. Veselé na tomto výlete boli hlavne naše márne snahy vyjednávať s prešibanými obchodníkmi. A potom tá predstava že by sme doma v Bille, keď nám pani predavačka oznámi sumu 13,50 Eur, povedali že dám 10 a inak odchádzam!! Podobne spoločné konverzácie na Milanove narodeniny… veď viete, situačný humor…
Putovať s UPC má mnoho výhod, a to nielen skúseného, erudovaného sprievodcu, ale aj spoločnosť ľudí s ktorými si vždy máte čo povedať. A deň, ktorý začne naliatím pálenky za účelom dezinfekcie jednoducho nemôže skončiť zle! 😀 😀 😀 UPC mi teda v prvom rade dalo doživotné skutočné priateľstvá neobmedzujúce sa iba na zdvorilostné formulky (typu: „ako sa máš?“), neuspokojujúce sa s pár informáciami, ktoré o vás vedia (miesto bydliska), ale smerujúce ku skutočnému spoznaniu vás ako človeka. Také, čo aj keď nerozumejú vašim odlišnostiam, snažia sa porozumieť vašej duši a obklopujú vás skutočnou láskou. 🙂

Dominika


Hneď na úvod musím napísať, že to bol najkrajší a najsilnejší zážitok v mojom živote. Na to nezabudnem do konca života.
Asi tak rok dozadu som premýšľala, že som ešte nebola na veľkej púti a či sa do Svätej Zeme niekedy dostanem. Tak som počítala, že keď budem mať asi 40 rokov, že sa mi to podarí. A teraz, stále sa spamätávam z toho, že som tam bola.
Najprv som si neuvedomovala, kde som. Keď sme prišli k Múru Nárekov pocítila som tam pokoj. A vtedy to začalo. Hneď na druhý deň sme išli na Golgotu a kráčali sme po Krížovej ceste. Bolo to silné, hlavne keď som si uvedomila, že po tejto ceste, po tomto chodníku kde stojím ja, chodil Ježiš. Z Golgoty si nesiem najväčší zážitok. Ani neviem ako by som opísala to, čo som tam prežívala. To treba zažiť. Odporúčam.
Táto púť ma posunula vo veľa veciach. Jednou z nich je, že si viac uvedomujem Božiu blízkosť.
Ďakujem za UPC a ľudí v ňom…

Ivana


Čas vo Svätej zemi bol pre mňa veľkým darom a požehnaním od Boha. Do momentu kedy mi túto púť ponúkol o. Juraj, som nikdy nerozmýšľal o tom, že by som tam niekedy putoval. Táto púť bola obohatená aj úžasnou partiou ľudí, ktorí sú plní radosti, životnej energie a túžby za Ježišom, a preto som sa medzi nimi cítil skvelo. Myslím si, že všetci sme na týchto svätých miestach zažili krásne chvíle v spojení s Duchom Svätým. Až na týchto miestach som si začal poriadne uvedomovať, že po tejto zemi chodil Ježiš Kristus. Zvlášť silné miesta boli pre mňa Golgota, kde si človek v hlave premieta modlitbu krížovej cesty po tom, čo sme sa ju všetci spoločne modlili na Via Dolorosa medzi trhmi, kde bolo veľa ľudí a hluku, ale aj to dá človeku približne predstavu o tom, ako sa to muselo odohrávať. Veľmi sa mi páčil Chrám, kde sa Pán Ježiš potil krvou. Veľmi silný zážitok som mal v Judskej púšti, kde sme počúvali verše z Biblie o dobrom Samaritánovi, v ktorých nás Boh vyzýva, aby sme tak isto šli po svojej životnej ceste a robili podobne ako dobrý Samaritán.
Bol som veľmi rád, že naša púť bola stavaná aj pre ľudí, ktorí zbožňujú prírodu ako som ja. Mali sme možnosť vidieť miesto krstu Ježiša v rieke Jordán, kde sme mali aj nádhernú svätú omšu. Je veľkým zážitkom sa okúpať v mŕtvom mori a aj to, keď sa vám do očí dostane voda z tohto mora :). Chvála Bohu, že som bol medzi tými, ktorí okúsili aj vody Červeného mora, ešte v deň odletu. Veľmi chcem Bohu poďakovať a aj o. Jurajovi, skrze ktorého nám umožnil absolvovať túto obohacujúcu púť. Chcem mu poďakovať za ochranu vo vzduchu a na zemi, za silné zážitky, uvedomenia i sebauvedomenia.

Milan


Pred odchodom do Sv. Zeme som nemala nejaké extra veľké očakávania; brala som to tak, že ma tam pozval ON. V srdci som nikdy nemala túžbu tam ísť. Možno som čakala, že Golgota bude kopec a tri kríže, ale opak bol pravdou, je to už vybudovaný veľký chrám. Slovami neviem opísať, čo som dostala. Ale určite skvelé spoločenstvo, uvedomenie si, po akých cestách chodil Ježiš či Panna Mária a teda, že nebola to rovná cesta, ale často kopec, púšť…
Tak aj po týždni od príchodu vnímam teplo, lásku, radosť – akoby sa okolo mňa vybudovalo, niečo silnejšie čo ma chráni pred hnevom, strachom. Dúfam, že mi to aj vydrží 😉
Očakávala som, že ma za srdce chytí Betlehem a miesto narodenia Pána. Nie že by ma neoslovilo, ale oveľa viac ma „za srdce chytila“ Golgota a návšteva Božieho hrobu. Hrobu, kde som sa presvedčila, „že ho tam niet.“ Vnútri hrobu som cítila pokoj, lásku, radosť. A vďaku Jemu, ktorý neváhal a dal za nás život.
Uvedomila som si prítomnosť Boha v mojom živote i srdci. Veľmi ma oslovil aj múr nárekov, to ako sa neboja verejne ľudia ukázať vieru. Tiež aj ranné modlitby moslimov, že to čo hovoria aj žijú / ako ktorí 😉 )
Keď budem v budúcnosti čítať sväté písmo, už to nebudú len riadky , ale aj predstava kde asi čo bolo a odohralo sa.
Naj zážitky: Spoveď na Golgote. Návšteva Ein Karem, kde Panna Mária návštivila Alžbetu. Uvedomila som si, že počas služby v UPC som možno bola v úlohe Alžbety, za ktorou boli poslané Márie / čiže študentky/študenti/; títo študenti potrebovali prijatie, či už len pekným slovom, úsmevom a tým, že som tam celá pre nich v tú chvíľku keď to oni potrebovali. Sme spolu rozprávali, hrali spoločenské hry a možno sa to zdá byť málo, ale verím, že to prinieslo ovocie do srdca každého, kto tam prišiel počas mojej služby v UPC. Som veľmi vďačná za ten čas.
Jeden zo silných momentov bolo i keď sme sa modlili krížovú cestu formou piesní a ja som šla po tej ceste, ako šiel Ježiš. Podobne tiež spev Tichej noci nad Betlehemom. Pre mňa to bolo niečo krásne, na čo si spomeniem keď uvidím Betlehem, alebo keď budem počuť tichú noc.
Púť bola pre mňa silná i v tom, že som väčšinu ľudí už poznala a utvorili sme spoločenstvo. Vedeli sme sa obetovať jeden pre druhého, aj keď možno nie vždy sme vládali, chceli čo ostatní. a tiež sme všetci mali za sebou službu dosť podobnú a tým sme sa vedeli k sebe priblížiť.
VĎAKA ZA POZVANIE 😉

Lenka